Komplex vírusovej leukémie mačiek – FeLV

Toto ochorenie, označované aj ako leukóza mačiek, najčastejšie však pod skratkou FeLV, je ochorenie mačiat a mladých 4 až 5 ročných mačiek. Spôsobené je vírusmi zo skupiny retrovírov.
Mimo organizmus tela mačky je vírus veľmi nestály, ničia ho vyššie teploty, sucho a slnečné (UV) žiarenie. V prostredí mimo mačky, vo vlhku a pri izbovej teplote môže vírus prežívať až týždeň. Vírus je citlivý na väčšinu dezinfekčných prostriedkov a preto pri dodržiavaní základnej hygieny vo veterinárnych zariadeniach alebo na výstavách nemusíme mať obavy z nakazenia mačky.
Nákaza sa prenáša priamym stykom mačiek, hlavným zdrojom ochorenia sú infikované sliny chorého zvieraťa. Preto sa FeLV najčastejšie šíri u mačiek chovaných v skupinách, kde dochádza k vzájomnému kontaktu, olizovaniu, pitiu a kŕmeniu zo spoločných misiek. Prenos pohlavným stykom nebol jednoznačne preukázaný, ale nebol ani stopercentne vylúčený. Známy je aj prenos cez placentu matky a prenos mliekom mačky na mačatá, ktoré kojí
V dobrých podmienkach chovu môžu niektoré infikované mačky určitým spôsobom ochorenie prekonať, zostávajú však nebezpečným zdrojom infekcie pre ostatné mačky. Veľmi závažná nákazová situácia je v skupinových chovoch, voľných alebo polovoľných, resp. pri vyššej koncentrácii mačiek v obmedzených priestoroch s menšou možnosťou individuálnej výživovej alebo hygienickej starostlivosti (útulky, veľkochovy).
Závažnosť a priebeh vlastného ochorenia závisí od veku mačky a doby, kedy dôjde k jej infikovaniu vírusom. Čím je mačka mladšia, tým sú príznaky výraznejšie a závažnejší je aj priebeh choroby. K akútnej infekcii dochádza cez nos a ústnu dutinu. Zdrojom infekcie sú hlavne sliny infikovanej mačky, ale aj slzy, moč, trus, prípadne mlieko, môžu sa však narodiť aj už infikované mačatá.
Obyčajne 2 až 12 dní sa vírus množí v infikovanom lymfoidnom tkanive – v uzlinách dutiny ústnej a krku, šíri sa do kostnej drene a do čreva. Pokiaľ zlyhá prirodzená obranyschopnosť, dochádza k virémii. Klinicky sa prejavuje striedajúcimi sa vysokými teplotami, nechutenstvom a apatiou. Mačatá v tomto štádiu obyčajne uhynú.
Niektoré mačky môžu do určitej miery infekciu zvládnuť, ochoreniu nepodľahnú, ale stávajú sa nebezpečnými svojmu okoliu, pretože vylučujú vírus do prostredia. V ďalšom živote takej mačky, pri strese alebo inom oslabení môže dôjsť k akútnej virémii a k prepuknutiu klinických príznakov.
Dôsledkom infekcie FeLV sa rozvíja syndróm závažnej imunodeficiencie, ktorý zvádza k nevhodnému a zavádzajúcemu názvu „mačací AIDS“. U mačiek dochádza k druhotnej bakteriálnej infekcii, k zápalom dýchacieho ústrojenstva, hnačkám, chudnutiu, zápalom ústnej dutiny, k zväčšovaniu uzlín, môžu vznikať aj vredy, uplatniť sa môžu aj iné vírusové infekcie. Preto u všetkých infikovaných mačiek dlhodobo vzdorujúcich primeranej terapii je nutné počítať aj s ochorením na FeLV.
Vzhľadom na pestrosť alebo naopak absenciu klinických príznakov existuje možnosť spoľahlivej diagnostiky formou krvného testu, ktorým sa preukazuje antigén (protilátka) a vírus. Nepreukazujú sa protilátky, ktoré vznikajú po očkovaní. Test sa robí z krvi, odobratej mačke zo žily, väčšinou z prednej končatiny. Šikovný veterinár pri odbere srsť na končatine nestrihá, iba dezinfikuje, a tak nie je pre ďalšie výstavy vzhľad mačky porušený.
Spoľahlivá a účinná terapia doposiaľ neexistuje. Väčšinou sa liečba obmedzuje na potlačenie symptómov, podporu obranyschopnosti a oddialenie komplikácií s predĺžením kvalitného života mačky na mesiace až roky. Po celú dobu sa musia pozitívne mačky, či už s príznakmi ochorenia alebo relatívne zdravé (momentálne bez klinických príznakov infekcie) prísne izolovať od všetkých mačiek, pretože stále zostávajú latentnými prenášačmi FeLV.
Infekcia FeLV je smrteľné ochorenie mačiek a mačkovitých šeliem, nie je však prenosné na človeka a pre neho nebezpečné. Perspektíva úplného vyliečenia infikovaného zvieraťa je diskutabilná. Mačky potrebujú zvýšenú hygienickú a chovateľskú starostlivosť oproti bežnému štandardu, sú stálym zdrojom infekcie a musia žiť do konca svojho života v prísnej separácii.
Negatívny výsledok komerčného testu je predpokladom vakcinácie proti FeLV. Je nutné testovať a aj očkovať všetky mačky, ktoré žijú spoločne. Očkovanie proti FeLV bez predchádzajúceho testovania, aj u mačiat pochádzajúcich od negatívnych rodičov, odporuje etike veterinárnej praxe a môže priniesť závažné zdravotné následky pre jedincov, aj pre celý chov. Nedopustite v rámci finančnej úspory takýto trestuhodný postup.
Pokiaľ žije mačka trvale v uzavretom prostredí bez možnosti kontaktu s inými mačkami, po opakovaných vyšetreniach a pravidelnom očkovaní, v nasledujúcich rokoch sa môže preočkovať bez predchádzajúceho testovania. Vzhľadom k tomu, že v živej prírode nie je všetko stopercentné, nie je takým ani účinok akejkoľvek očkovacej látky. Preto u chovných zvierat, kocúrov a mačiek, skutočne poctivý chovateľ dá zviera otestovať pred každým očkovaním, bez ohľadu na finančné náklady. Rovnako v prípade krytia mačky kocúrom obaja chovatelia predložia aktuálne testy na FeLV, aby zabránili prípadnému rozšíreniu infekcie, a tým aj k zničeniu vlastnej chovnej stanice.
Negatívny výsledok je vždy stopercentne negatívny. Pokiaľ sa komerčný test prejaví ako sporný alebo pozitívny, je nutné ešte pred vyvodením dôsledkov v časovom odstupe test zopakovať, prípadne vylúčiť možnú chybu iným laboratórnym preukázaním FeLV na špecializovanom pracovisku.
Pokiaľ je preukázaná pozitívnosť testu u jednej alebo viacerých mačiek v chove, je nutné ihneď urobiť závažné opatrenia. Po podrobnom klinickom vyšetrení pacienta a potvrdení diagnózy testu záleží ďalší postup od aktuálneho stavu mačky a od možností majiteľa spolupracovať s veterinárom. Celý chov musí byť striktne izolovaný od ostatných mačiek, t. j. mačky sa môžu voľne pohybovať iba v byte, voliéra je však problémom, pretože k nej majú prístup aj voľne žijúce mačky.
Samozrejme, v tej dobe z chovu nesmú odchádzať ani mačky s negatívnym testom, ani sa nesmú ďalšie zvieratá, aj keď zaočkované, do spoločnosti prijímať. Je nutné zvážiť perspektívu liečeného infikovaného zvieraťa, kvalitu jeho života a jeho nebezpečenstvo pre ostatné mačky. Mačky s pozitívnym testom aj bez klinických príznakov musia byť zo spoločnosti mačiek eliminované. V pravidelných trojmesačných intervaloch by mali byť všetky zostávajúce mačky klinicky vyšetrené a otestované.
Počas celej doby je nutné dodržiavať prísnu izoláciu a dezinfikovať prostredie, v ktorom mačky žijú bežnými dezinfekčnými prostriedkami. Pokiaľ po minimálne dvoch vyšetreniach s odstupom troch mesiacov sú všetky mačky stále negatívne, môžeme ich očkovať a chov považovať za uzdravený. I naďalej je vhodnejšie do skupiny začleňovať iba mačky s negatívnym testom a očkovaním proti FeLV.

MVDr. Květa Mahelková